Vrchol Prašivá leží v nadmorskej výške 1667 m, mierne modelová trávnatá, kosodrevinou abrusničím porastená vyvýšenina v bočnej rázsoche Krúpovej hole, južne od Tanečnce 1681 m a sedla Salašky.

Prašivá, mohutné, temer 10 km dlhé pásmo hlavneého hrebeňa v kryštalickom jadre pohoria budované granitmi „prašivského typu“.  Siha od Hiadeľského sedla (1099 m) po sedlo pod Skalkou.

Pod pojmoum Prašivej sa niekedy zahŕňa najmä v miestnom poňatí aj ďalší úske hrebeňa s Veľkou hoľou (1640 m) a Latiborskou hoľou (1643 m ).  Vo vlastnom pásme Prašivej výraznejšími vrcholmi sú Malá Chochuľa (1719 m) najvyšší bod Veľká Chochuľa (1753 m) a rázsochovitý vrchol Košarisko (1694 m).

Vlastný hrebeň je pomerne široký iba v úseku na západ a východ od V. Chocule je ostrý, s mimoriadne strmými severnými svahmi, najmä smerom ku kúpeľom Korytnica a k Liptovskej Lúžnej. Nad Korytnicou sa v minulosti dolovalo zlato, nie však veľmi úspešne. Začína sa tu aj špaňodolinský povrchový vodovod.

Už pred vypuknutím Slovenského národného povstania sa tu zdržovali partizánske jednotky. K nim prichádzali z dedín miestni antifašisti, mnohí z nich po páde Banskej Bystrice tu našli posledné útočiskou. Cez zimu 1944 – 1945 sa priestorom presúvali za mimoriadne náročných podmienok skupiny partizánov.

Hrebeňový prechod pásmom Prašivej  patrí k najkrajším turistickým podujatiam na Slovensku.